Re: Hrůza

Taktiez som si niecim takym presla, fakt zle...a teraz lutujem, ze som si to obdobie neuzila tak ako by som chcela, s usmevom. Co uz...malemu davam lasku teraz, dvojnasobne. Len mi je luto, ked bol taky malilinky, ze som si ho s takou laskou neprivinula k sebe. Strasne mi liezli na nervy vsetky tie babatkovske casopisy s usmiatymi maminami a malymi detmi. Ale nastastie tento stav sam od seba ustupil, hoci som aj raz navstivila psychologicku. Povedala som si ale, ze to zvladnem sama, bez liekov a lekarov. Nastastie sa to podarilo, ale po dlhej dobe, mozno po 2rokoch:( Brookie Shields o tom napisala knihu, ako prezivala narodenie prvej dcerky.