Re: Jak na dvouleťáka

Maryl, v prvom rade, keď pošleš syna sa vyvztekat do pokoje KAŠLI NA SOUSEDY v tej chvíli. Inak si naozaj nedosledná a je to potom k prdu to odeslání do pokoje. U nás sa sousedi sťažovali (nám), my sme im vtedy normálne slušne vysvetlili, že máme doma extrém a že na neho naozaj nič iné nezaberá a že sa omlúvame, ale že musíme byť doslední, aby to pochopili. Odvtedy to chápou, ač im to určite príjemné nie je.

A inak, starší syn sa takto prejavoval od roku a pol, trvá to dodnes - extrém sa zvyšuje. O tri mesiace bude mať 5. Sme objednaní k psycholožke, ale to riešime až teraz v tomto veku. Predtým sa čakalo, či to naozaj nie je len obdobím vzdoru a jeho vačšou aktivitou.

Mladší syn (o mesiac 2 roky) sa prejavuje podobne od roku a pol. Ale u neho neriešime nič, je to normálka v tomto veku. Naprostá.

Snažíme sa byť u oboch naozaj doslední a inak nezbývá iné, než to prežiť. Naozaj nie je univerzálna rada, u nás ani pevné objetí nezaberalo (ani iné veci ala studená voda do tváre - toho konieckoncov ani nie som zástancom, ač sme vyzkoušeli atd. atd.), nič. Len ten pokoj, ale to vždy tam je naprv rev, že to vyzerá, že dítko týrame, čo nie je pravda, je pod kontrolou. Potom sa sklidní a je klid.

U staršieho sa rieši ADHD, ale ako píšem, to až teraz, keď má skoro 5.

U dvojročáka je to naozaj normálka.