Re: Jak hluboko do minulosti se vrátí naše zdravotnictví?

Tiež kŕmime pol oddelenia. Sestry aj sanitárky, kto je poruke. Neviem si predstaviť, že existuje odelenie, kde sa pacienti nekŕmia.
Zhruba polovicu ľudí každé ráno umývame. Začíname o 6 a končíme cca o 7.30, vtedy prichádzajú raňajky, takže často býva trochu stres, stihnúť to do raňajok. Po hodine a pol umývania, prebaľovania, prezliekania a polohovania pacientov je človek spotený až na pr.... a napriek tomu som, akurát tu na Rodine, čítala, že "toaleta nič moc, trocha ich ošmrdlajú handričkou". Veru, len ich šmrdláme, na sprchu nie je čas. Tú hodinu a pol trvá presne to šmrdlanie, bohužiaľ....
Odbery berie nočná ešte pred šiestou, takisto sa vtedy merajú teploty (aj na to frflete). Pretože keby rannej službe ešte ostali odbery a teploty, šmrdlali by do deviatej.
Píšem to preto, aby ste si uvedomili, že nie vždy si sestry zaslúžia pohŕdanie, aj keď je pravda, že kvalita ošetrovateľských služieb je na(na niektorých, preplnených - naše také je)oddeleniach pod psa.
Zas na druhej strane, dobre poznám týpky - sestry alebo sanitárky - ktoré proste neriešia. Urobia si svoje minimum a hotovo. To je príklad s príborom, toaleťákom (presne ako niekto písal! dám buničinu), uterákom (dám obliečku na vankúš), telefónom, dokonca aj tou zmeškanou večerou. To je ináč tiež dobrý výmysel, u nás kto príde popoludní, už nemá nárok na večeru. Jedlo sa nesmie odkladať. Ale vždy odložíme nejaké to jedlo aspoň do večera (po pacientoch, ktorým napr. prišiel obed ale oni medzitým už odišli domov) a väčšinou sa zíde
Spúšťačom konfliktov bývajú priority. Neviem, či budete súhlasiť, ale pravduppovediac, iný názor si ani neviem predstaviť :) že prioritou hospitalizácie je diagnostika a liečba. To neznamená, že pohoda, dobrý spánok, sociálny kontakt atď sú málo dôležité. Ale keď sa mám rozhodnúť medzi hygienou (jedna skupina) a napr. podaním liečby (druhá skupina), rozhodnem sa vždy pre podanie liečby. Keď sa mám rozhodnúť medzi hygienou a pokecom s pacientkou (ktorý zlepšuje náladu a motivuje, všakže študenti), rozhodnem sa pre hygienu. A keď sa blíži koniec služby a ja nemám ešte ani čiarku v dokumentácii (čiže de iure som ešte NIČ nespravila), od písania do dokumentácie ma vyruší iba resuscitácia,nič iné. A konflikt? ten je v tom, že pre každého pacienta je prioritou iba on sám, čo je síce pochopiteľné, ale nerealizovateľné. A že väčšina ľudí to chápe len "akože". Chápe, ale veď chce len 3 minúty môjho času. 30 pacientov x 3 minúty.....
Ďalšia vec - zbytočne sa budete rozčuľovať na sestry a robiť na ne pohŕdavé grimasy kvôli nedostatočnému vybaveniu oddelenia a tým zníženému komfortu. Buďte si istí, že keby bolo viac materiálu a zariadenia, aj sestrám by sa pracovalo lepšie a rýchlejšie, keby nemuseli hľadať a realizovať náhradné riešenia. Môj muž na to má teóriu, že síce oni (a podobne predavačky, pracovníčky pošty atď) s tým neurobia nič, ale povedia to vedeniu a to zjedná nápravu. Haha! V štátnom?? Tam vedenie len pokrčí plecami. Nie je...nebude.