Re: Hádka a komunikace po ní

"Co bych musela udělat, aby si mne manžel bloknul...."

Ja som si raz muža blokla. Po 20 spoločných rokoch (a sme spolu stále).
Mala som vážne chorú mamu (smrť na jazyku, v nemocnici na JIPke) a potrebovala som za ňou súrne odcestovať (400km, vlakom), plus poriešiť veci ako kúrenie v jej dome ktoré vypadlo (zima, mrazy, hrozilo že praskne potrubie). Deti boli malé. Muž mal dohodnuté pivo s kolegami (chodí pár krát do roka, vzdy v pohode, cca 20km od bydliska). OK. Nech to neruší. Dohoda bola príde do polnoci, ja o 5 ráno idem rýchlikom preč tak sa pri deťoch vystriedame, on stihne vytriezvieť. 3h ráno, jeho nikde, mobil neberie, ja vystresovaná, nakoniec to vzal, opitý vraj ide este s kolegami niekam...tak som mu pripomenula ze mal byt doma, na to len "sorry, sorry..." ...bolo mi do plaču tak som na neho zrúkla, že ale okamžite nech si volá taxík a maže domov ku deťom. Prišiel do hodiny, sadla som do toho istého taxíka a odišla. Celý deň som mu nebrala mobil, na SMSky neodpovedala, nakoneic som si ho v mobile zablokovala...nedokázala som sa s ním rozprávať, bolela ma hlava, bola som v strese, že mama zomrie, potrebovala som sa pri nej tváriť normálne a v pohode, bolo mi na zvracanie len som si na neho spomenula a som si istá že keby som s ním rozprávala tak poviem veci ktoré ma dodnes mrzeli. Ozvala som sa mu až večer, stroho, stručne jasne "som OK, som nasraná, nechcem sa s tebou teraz rozprávať" on sa ospravedlňoval...

Po víkende som prišla domov, pár dní sme sa bavili odmerane (teda hlavne ja, len nutné veci), na mužovi bolo vidno že mu to je veľmi ľúto. Už sme o tom nikdy viac nehovorili. A sme stále spolu a je to stále ten spoľahlivý chlap ktorého milujem. Vtedy to proste bola zhoda zlých náhod.