Bude lepšie...

Váš príspevok, Klára, ma veľmi potešil, lebo mi pripomenul, čo som pred pár rokmi sama zažívala. Medzi mojimi deťmi je vekový rozdiel 17 mesiacov. Dnes si už s úsmevom spomínam, ako som podobne ako vy začala s obliekaním na dopoludňajšiu vychádzku hneď po raňajkách (syn sa narodil v novembri, tak si to viete predstaviť, čo je to obliecť do zimy kojenca a súčasne poldruharočné živé dieťa), ako som sa vracala domov s jedným dieťaťom na pleciach a s druhým v kočíku... Ale obrovská výhoda dvoch detí po sebe je v tom, že sú parťáci, proste rovnocenní partneri. Od začiatku sa spolu hrali, nepotrebovali ku hre ďalšieho spoločníka a tak je to vlastne doteraz. Viem si predstaviť, ako by sa mi teraz jeden dorastenec doma nudil, keď jeho kamarát práve nemá čas. Moji si vezmú loptu alebo pingpongové rakety a je kľud... Držím Vám palce, o pol roka bude lepšie!