Re: když se musí miminku pomoci na svět

Úplne chápem Tvoje obavy a myšlienky, ktoré Ti prelietajú hlavou. Starší syn /teraz 3-ročný/ sa tiež narodil vákuoextraktorom po dlhom a nepostupujúcom pôrode. Syn mal skoro 4 kilá, čo na prvorodičku vysokú 158 cm bolo tiež dosť. Mal kefalhematóm, krvácanie pod spojivku oka, zlomenú klúčnu kosť, torticollis. Neotáčal hlavičku na pravú stranu, asi 2 mesiace sme cvičili, upravilo sa to. Do 10. mesiaca ležal na zemi ako placka, sem tam sa otočil na jednu alebo druhú stranu, a aby sa otočil na bruško alebo opačne, tak to už ho muselo fakt niečo veľmi zaujať. Bol strašne kľudný, cez deň mi spával 2x aj 3 hodiny v kuse. Tiež som mala strach, vinu som dávala vákuoextraktoru. Plaziť sa začal v 10. mesiaci a potom to nabralo nečakaný obrat. Loziť začal v 11. mesiaci, krátko na to sa sám posadil, postavil, začal obbchádzať okolo nábytku, vyliezol kde sa dalo, v 13. mesiacoch sám chodil. V roku a pol rozprával v krátkych vetách, v necelých 2 rokoch poznal celú abecedu ... Skrátka dobehol a v niečom aj predbehol vývojové tabulky. Takže je v poriadku aj napriek komplikovanému príchodu na svet a verím, že tomu bude tak aj v Tvojom prípade. Dcérka sa narodila po krátkom pôrode, bez problémov a do 10. mesiaca tiež nezvládla nič iné, len sa pretočiť na bruško a opačne. Chodiť sama začala až v 15 mesiacoch, zato teraz /17 mes./je z nej divoch, všade vylieza, na kuchynskú linku, na stôl, okennú parapetu a tam sa postaví a kričí: tojim /stojím/. Proste máme doma o zábavu postarané. Každé dieťa je originál a vyvíja sa podľa svojho pohybového vzorca.