U nas to bolo vecou navyku

Mam styri deti, vsetky hraju na klavir, starsie tri si po niekolkorocnom hrani pribrali dalsie hudobne nastroje - flautu, saxofon a gitaru.
Vsetci zacali hrat s nastupom do skoly, brali sme to tak nejak automaticky. Najstarsieho syna sme prvy rok viedli k tomu, ze musi cvicit kazdy den, tak ako si kazdy den robi domace ulohy, skratka viac-menej bez debaty. Mladsie to uz brali ako samozrejmost.
Vsimli sme si, ze po istom case (jeden, dva roky) sa to zlomilo - myslim tym, ze zrazu ich hra zacala bavit tak, ze hravaju aj hodinu v kuse (hlavne ten najstarsi). Bolo to v tom, ze deti uz dokazali hrat skutocne pekne skladby a mali z toho velku radost. Ucitelky v ZUS im davali hrat nielen "povinne" etudy, ale aj skladby, ktore si deti sami vybrali. (Tak, ze ucitelka im prehrala niekolko a oni si mohli vybrat, co sa im najviac pacilo.)