Re: Vydrž

presne tak, vydž. Mala som to isté v ružovom, prvorodené dieťa, ktoré ma zbavilo všetkých ilúzií o spiacom bábätko a úsmevu na tvári spokojnej hrdej mamičky. Bol zo mňa uzlíček nervov, nevyspatá, strapatá, v pyžame behajúca a vystresovaná mamina. Ale zvládli sme to - iné človeku ani nezostane a myslím, že tá maximálna 24 hodinová opatera sa nám teraz vracia. Dcérka má 6, v roku plynule rozprávala celými vetami, v 2 skladala puzzle, poznala písmená, čísla, v 4,5 sa sama naučila čítať, písať... teraz je prváčka a po tom malom urevancovi ani pamiatka, je to úžasné, krásne, inteligentné, veľmi milé dievčatko s úžasne dobrým srdiečkom. Takže aj takéto príbehy mávajú šťastné "konce" a nezostáva ozja nič iné ako vydržať.
P-S- dodnes neviem, prečo tak vystrájala... druhé dieťatko bolo úplné iné, spinkalo, papalo a usmievalo sa. Žiadny rozdiel v starostlivosti o deti nebol...