Re: Jedináčci

No Jeni, s tými puberťákmi to tak nemusí byť vždy. Ja som z 3 sestier tá prostredná, aj keď staršia sestra je staršia len o 15 minút:), ale vždy ma trochu komandovala a mala navrch. Mladšia sestra je mladšia len 1,5 roka. Pri narodení vážila viac ako my staršie dvojičky dokopy, vždy bola od nás väčšia, takže okolie nás bralo ako trojčatá. Keď mala mladšia sestra asi pol roka, dali nás dvojičky rodičia na liečenie do Tatier, chodili za nami 1x za 2 týždne a mladšia sestra vyrastala ako jedináčik. Keď sme sa vrátili (asi po 2 rokoch), veľmi na nás žiarlila. My dve sme držali pokope, život v sanatóriu nás k sebe ešte viac pripútal a k rodičom sme nemali až taký vrúcny vzťah. V detstve sme sa neznášali, bili sme sa, aj rodičia zrejme robili chybu. My staršie sme mali pocit, že mladšiu uprednostňujú, lebo bola prítulnejšia, viac sa vedela u nich presadiť. V puberte sa to zlomilo. Začali sme si čoraz viac rozumieť, boli sme v podstate všetky tri rovesníčky, po nociach sme rozoberali naše babské problémy. Doteraz si všetky veľmi dobre rozumieme.