Re: Přehnaný úsudek

Claros, ja som reagovala hlavne na pôvodný príspevok, kde pisateľka vehementne tvrdí, že puto medzi dieťaťom a matkou po pôrode !!!neexistuje!!! a ešte navyše obviňuje ostatných z klapiek na očiach.
Puto medzi matkou a dieťaťom existuje, okrem iného dieťa predsa pozná z bruška mamin hlas a tlkot srdca a tak podobne. Isteže, vinou mnohých okolností sa toto puto na chvíľu preruší, ak je to nakrátko, matka to väčšinou akosi zvládne a dokáže si to aj vedome zdôvodniť (nedalo sa inak, bolo to v záujme záchrany matky či dieťaťa...). Často je toto odlúčenie dlhšie a mnohé matky si to odnášajú ťažším hľadaním vzťahu k dieťaťu, popôrodnými depresiami a podobne, čo je vraj "normálne" (povedzme radšej že "bežné", t.j. stáva sa to často).
Pre dieťa toto prerušenie však nie je "normálne", nedokáže to vedome spracovať a čas bez matky je pre neho časom beznádeje, ktorá trvá večnosť - nedokáže sa totiž uspokojiť nádejou budúcej prítomnosti matky - nemá pojem o čase. Ak matka príde, je znova všetko v poriadku, na minulosť bez si nepamätá. A tak to ide stále dokola, matka prichádza a odchádza. Až oveľa neskôr sa dokáže uspokojiť vedomím, že mama príde. Medzitým však získalo jednu skúsenosť: JA som ten, kto po niečom túži, SVET je to, čo mi túžbu (lásku) odopiera.
Nečudujme sa, že naše deti plačú...