Tak som si spomenula...

Mala som spolužiaka na strednej, žil len s mamou. Jeho mama bola taká super, za každú srandu, s vtedajším chalanom a s partiou sme k nim chodili na vínko a cigaretku, na video (vtedy tuším bežal Rambo a Predátor). Či piatok či sviatok, dvere furt otvorené, chápala nás, tykali sme si, chalani jej hovorili "čaja". Chodila s nami na čundry. Vtedy sa mi zdalo, že mať takú mamu je super, že naši ma nechápu. Po vysokej sme mali stretnutie a tam som si s tým spolužiakom chcela zaspomínať aké to bolo fajn. Až vtedy som sa dozvedela ako strašne trpel. Ako mamu neznášal za to, že ju chalani urážali ako ženu a jej to bolo fuk (alebo fuck?). Ako veľmi chcel mať normálny domov a niet byt ako autobusku (nikdy nevedel kto príde, koho doma nájde a s kým sa bude v noci deliť o izbu). Ako mi závidel, že každú sobotu sa u nás upratuje a každú nedeľu sa pečie koláč. A to jeho mama nebola žiadna ku..a len bola strašne "správna a fajn". Neviem či je ešte vždy taká "čaja", nechcel sa o tom veľmi baviť. Holt, nenarodil sa do tej správnej rodiny alebo to len nevedel oceniť?