Re: A opravdu to funguje?

Ahoj Žinča. Mam presne taký istý problém ako ty. Len ja vychovávam nevlastného syna vo veku 12 rokov. Vieš koľkokrát som si poplakala. Manžela velmi ľubim a čo je horšie syn ignoruje aj jeho. Okrem toho pernamentne klame, kradne, v ničom sa nemôžeme na neho spoľahnúť. Psychológovia nepomohli. Manželova exsvokra tvrdí, že ja som na vine, ale zobrať do výchovy si ho nechce. Dokonca aj keď je u nej na prázdninách, tak po čase volá, kedy si pre neho prídeme. Ale stále som vraj ja na vine. Nevlastného syna vychovávam od jeho 5 rokov( manžel je vdovec) a ani raz mi nepovedal mama, ale zato stihol vykričať, že som neni jeho rodina, ani ja a ani moji rodičia. Teraz tiež riešime krádeže zlata doma, prepisovanie odkazov od pani učiteľky v žiackej. Vie sa strašne podlizovať. Nap. pri varení mi očistí zeleninu a tvári sa veľmi milo a za hodinu ma úplne sproste oklame, manželovi pomôže a potom mu potajomky, keď spí ukradne peniaze z peňaženky. Keď sa ho pýtam, prečo klame, tak povie, že keby mi povedal pravdu, tak mu vynadám. No ale povedz, čo mu mám povedať nato, že nap. susede podpáli balkón. Mám ho pochváliť. On sa však takto nespráva len ku mne, ale aj k manželovi ( vlastnému otcovi). A preto mi je manžela ľúto. Ja si môžem povedať, že dovrši 18 a môže ísť kľudne preč, ale pre manžela stále ostane synom. Nikto nám v tomto nevie pomôcť. škola, psychologovia, nikto. Ja som ale tvrdím, že by mu pomohol malý dvor a veľký bič. Ale byť ho nechceme, lebo násilie plodí násilie. Takže Žinča radu ti nedám, ale nie si sama, kto má podobné problémy.