neberte to az tak doslovne

Ja si myslim, ze clanok vobec netreba brat doslovne. Ja som Leboyera citala kedysi davnejsie v anglictine a co som si z toho odniesla? Ze je velmi fajn, ak sa da dietatu sprijemnit ten prichod na svet co najviac. Ved samotny prechod porodnym kanalom je stresujuci az-az. Takze, co mozeme pre to dietko urobit je to, ze prechod zo sveta v matkinom brusku do nasho sveta urobime co najmiernejsi. A je uplne jedno, ci si to dietko privinieme hned po porode do narucia, alebo nam ho polozia na brucho, atd, atd.
Clanok chapem ako jednu z mnohych moznosti (mozno skutocne trosku hystericky popisanu), ako by takyto nenasilny, pozvolny prichod mohol vyzerat.
Mna moj prvy porod este len caka a videla som zaznam iba z jedneho porodu (ak neratam tie porody v seriali Pohotovost ;o). Bol to porod doma (NL), zavesy zatiahnute, porod na porodnej stolicke, mamicka si dieta hned po porodeni privinula na prsia, porodna asistentka jej ho v naruci prikryla pienkami, otecko, ktory sedel za mamickou, ho jemne hladil po telicku. Dietatko spokojne mraukalo a takto sa s nim zvitali. Bolo to velmi dojimave a velmi emotivne. Atmosfera bola velmi intimna a pokojna. Sice sa nepridrziavali presne Leboyerovho navodu, ale myslim, ze by nakoniec Leboyer bol spokojny. Dietatko prislo na svet v dostojnych podmienkach a cela tato udalost mala svoju krasnu vaznost. A o to mu podla mna islo.