Natrhnutí při porodu - pohled před 100 lety

Prvá sa volá "Frau als Hausärztin" (Žena domácim lekárom) a jej autorkou je praktická lekárka Dr. med. Anna Fischer Dückelmann. Pojednáva o tehotenstve, pôrode, starostlivosti o deti, ale aj o starostlivosti o krásu. Autorom druhej s názvom "Hausschatz der Heilkunde" (Domová pokladnica lekárskej vedy) je Dr. med. Paul Bergmann. Kniha sa venuje jednotlivým chorobám a ich liečbe z pohľadu klasickej medicíny - alopatie, z pohľadu homeopatie a tiež prírodnej medicíny (vodoliečba, bylinky a pod.)

Keď sa na stránkach Rodiny strhne búrlivejšia debata o nejakom probléme, často v nich zalistujem, aby som zistila, čo sa odporúčalo pred sto rokmi. Aj teraz, po zverejnení článku od Jitky s názorom Prof. Doležala na epiziotómie a následnej búrlivej diskusii, som nahliadla do prvej z nich - bola som zvedavá, čo sa v nej píše o natrhnutí resp. nastrihnutí hrádze.

Napriek tomu, že prvá epiziotómia bola uskutočnená vraj už v roku 1740, v tejto knihe som pri zbežnom hľadaní nenašla o nej žiadnu zmienku. O hrádzi, jej ochrane a ošetrení natrhnutia sa však píše veľa.

Na nasledujúcom obrázku je znázornený spôsob, akým sa pred sto rokmi odporúčala chrániť hrádza pri pôrode. Obrázok doprevádza tento popis:

"Aj keď zdravá žena môže porodiť úplne sama, to znamená bez podpory, predsa len pôsobí dobre premyslená a skúsenosťami potvrdená pomoc nielen blahodarne, ale chráni aj pred nehodami. Roztrhnutie hrádze náhlym prerezaním hlavičky, ktoré môžeme najčastejšie pozorovať pri silných bolestiach a slabých tkanivách, veľká strata krvi, zamotanie dieťaťa do pupočnej šnúry, prolaps niektorej z malých častí detského tela a ďalšie - to sú najčastejšie nehody, ktorým je možné sa vyhnúť alebo ich rýchlo odstrániť vďaka prítomnosti skúsenej pôrodnej pomocníčky. Obrázok 1 nám ukazuje jednoduchú pomoc, uskutočniteľnú len s pomocou dvoch zaučených rúk - ochrana hrádze, tak aby ju tvrdá hlavička neroztrhla. Ruky, naše najumeleckejšie, najcitlivejšie nástroje vykonajú všetko a majú predovšetkým v pomoci pri pôrode veľkú úlohu."

Zaujímavá je v tejto súvislosti poloha rodičky na obrázku. Neviem, ako sa uskutočňovala ochrana hrádze v iných polohách, odporúčanie v ďalšej časti knihy totiž znie:

"Poloha rodičky môže byť rôzna. Slabé ženy zaujmú len polohu na chrbte alebo boku, naproti tomu silné môžu podporiť priebeh pôrodu prirodzenou polohou, pri ktorej pôsobí váha dieťaťa smerom dole. To je poloha v kľaku s roztiahnutými nohami. V prípade, že sa žena nechá podopierať v oblasti krížov, zdvihne sa sama na podstavec postele a tlačí silno smerom dole, môže pôrod dieťaťa výrazne urýchliť."

O polohe pri pôrode sa píše aj v časti Pomoc pri pôrode u iných národov. Autorka knihy si v tejto kapitole povzdychne:

"Z rôznych zobrazení dochovaných zo stredoveku je vidieť, že ženy pri pôrode zaujímali polohu v stoji alebo v sede - z tejto polohy vznikla tiež pôrodná stolička. O čo viac telesnej sily patrí k pôrodu v kľaku, stoji, sede, namiesto pôrodu poležiačky! - tak ako to teraz robia Európanky, ktoré sú pri pôrode väčšinou také zoslabnuté, že by v iných polohách boli bezmocné, no napriek tomu možno s istotou povedať, že poloha v ľahu sťažuje pôrod. Silné ženy preto môžu s kľudom skúsiť pôrod v drepe, kľaku alebo postojačky - samé sa presvedčia, že v tejto polohe sú pri celej udalosti oveľa aktívnejšie a tým dosahujú rýchlejšie pokroky."

O tom, že veľká pozornosť sa aj v tom čase venovala poraneniam hrádze, svedčia nasledujúce odstavce:

"Hrádza je kožná partia nachádzajúca sa medzi pohlavnými orgánmi a konečníkom, ktorá sa u ženy počas pôrodu veľmi roztiahne a ktorá musí zostať nezničená v záujme zachovania pevného panvového dna a normálnej polohy pošvy. Následkom priveľkej hlavičky dieťaťa a príliš mäkkého poddajného tkaniva sa hrádza u prvorodičiek veľmi často natrhne. Ak sa nezašije, zacelí sa, hrádza však zostane trvale skrátená. Ak sa k tomu pridá zvýšený tlak zhora, ochabnutie všetkých orgánov v panve, tak ľahko dôjde, najmä po opakovaných pôrodoch, k prepadnutiu pošvy. To je vychlípenie jednej pošvovej steny, ktorá potom visí vpredu ako malá gulička pri pošvovom vchode a môže spôsobovať obtiaže.

Každé čerstvé, teda krvácajúce natrhnutie hrádze je bolestivou kožnou ranou, ktorá musí byť udržiavaná vo veľkej čistote, aby nezahnisala. Pri zodpovedajúcej starostlivosti sa rýchlo zahojí, môže však za určitých okolností hnisať aj celé týždne.

Natrhnutia delíme na natrhnutia prvého, druhého a tretieho stupňa. Natrhnutia druhého a tretieho stupňa musia byť zošité, v najlepšom prípade ihneď - jednak aby sa urýchlilo ich liečenie, jednak aby sa hrádza udržala pre budúcnosť. Dva, tri stehy obyčajne stačia na spojenie okrajov rany. Odstránenie zle zhojeného natrhnutia v neskoršej dobe, po rokoch, je oveľa zdĺhavejšie a bolestivejšie ako okamžité šitie. Ale aj každá s tým spojená operácia je neškodná.

Natrhnutie sa považuje za úplné, ak dôjde aj k pretrhnutiu prstencového svalu konečníka. Je samozrejmé, že v tomto prípade sa natrhnutie čo najrýchlejšie zašije, jednak aby sa zamedzilo krvnej strate a taktiež oslabeniu prstencového svalu. Ale aj každé menšie, neúplné natrhnutie by malo byť zošité a nie ponechané samo osebe. Aj keď sa pri čistej opatere bez ťažkostí vylieči, zostane skrátenie hrádze, a o to práve ide. Nespočetné množstvo žien prichádza do lekárskych ordinácií s prepadom pošvy a pocitom poklesnutia, pričom tieto ženy utrpeli už po prvom dieťati natrhnutie, ktoré zostalo zo strany pôrodnej asistentky (Hebamme) nepovšimnuté a teda aj nezošité. Bolo považované za ľahké a tak sa nepochopil význam celej veci. Asistentky sa ale boja obvinení zo strany lekára a tak pri obvyklých natrhnutiach len nerady privolávajú lekára. Každá šestonedieľka preto musí dohliadať na seba sama. Ak cíti pálivú bolesť v oblasti hrádze a nemôže sa vymočiť bez výrazného zvýšenia tejto bolesti, mala by požadovať od Hebamme dôkladnú prehliadku a ak sa jej zdá nedostatočná, privolať ihneď na stanovenie skutočnosti lekára. Lekár dvoma, troma stehami zocelí pôvodnú hrádzu, pošva tým nestratí pevnosť a následkom roztrhnutia nedôjde neskôr k prepadnutiu.

Nie všetky ženy, u ktorých došlo k natrhnutiu, musia trpieť prepadom, existujú ľahké zrasty maternice, ktoré zabraňujú jej poklesu a v iných prípadoch je zase svalstvo panvového dna také silné, že aj pri skrátenej hrádzi nedôjde k povoleniu a vychlípeniu pošvových stien. Ale tieto prípady netvoria väčšinu. Pri tak veľmi rozšírenej chudokrvnosti a ochabnutosti všetkých tkanív, a to aj u ešte mladých žien, má silná hrádza zvýšený význam a preto by najmä prvorodičky mali pristupovať k svojim poraneniam veľmi starostlivo.

Zašitá a očistená hrádza sa pokryje čistou gázou, aby sa čo najlepšie zabránilo prístupu krvavých očistkov. Hrádza sa potom dvakrát denne umýva vlažnou vodou a stehy sa šetrne odstraňujú približne desiaty deň po pôrode. Pri veľkom pocite horúčavy a pálenia sa robia chladiace obklady z mokrých chumáčikov vaty. Hnisanie, ktoré nie je zriedkavé, sa vyplachuje prevarenou vodou s prídavkom trošky superoxidu vodíka, ktorá zabráni ďalšej tvorbe hnisavých kokov. Moč nesmie znečistiť ranu, preto ho treba odoberať opatrne pomocou katétra tak dlho, kým neustúpia všetky známky zápalu alebo treba šestonedieľku naučiť vyprázdniť si mechúr v polohe na bruchu do misy."

Natrhnutiu sa venuje aj kapitola o pohlavnom živote:

"Natrhnutie spôsobuje výrazné rozšírenie pošvového vchodu, ktoré znižuje obopnutie mužovho údu a preto oslabuje u muža vzrušivé pôsobenie potrebné na spustenie aktu. Jeho pôžitok je pri každom spojení nižší a tak následkom malej anatomickej chyby, o ktorej nešťastná žena ani netuší, často dochádza u eticky nerozvinutých mužov k manželskej nevere. Ale aj jej pocit je pri zachovaných genitáliách silnejší ako pri zranených. Ak žena pochybuje o tom, že je všetko v poriadku, mala by sa nechať lekárskych vyšetriť a pri dokázanom prekonanom natrhnutí si dať spraviť perineoplastiku, t.j. rekonštrukciu hrádze pomocou bezpečnej operácie. Táto operácia odstráni následky pôrodov a urobí ženu pre muža zase žiadúcou. Perineoplastika sa v súčasnosti často vykonáva bez narkózy. Vstreknutím narkotickej látky sa dosiahne tzv. lokálna anestézia (miestne znecitlivenie), potom sa určitým spôsobom oddelí pokožka a takto vzniknuté zranené miesta sa zošijú. Vyliečenie trvá obvykle dva týždne. Touto vynikajúcou operáciou sa ľahko odstránia následky zanedbaného starého natrhnutia, ako sú slabosť mechúra, neschopnosť udržať vložku, zosunutie vnútorných častí, poruchy sexuálneho života a často vyslovené prepadnutie, a to aj maternice."

Neviem ako Vy, ale ja považujem mnohé z týchto storočných riadkov za zaujímavé. Najmä keď ich porovnám s vyjadrením Prof. Doležala. Zatiaľčo pred sto rokmi sa v populárnej knihe (vydanie, ktoré mám, obsahuje predslov k tretiemu stotisícu výtlačkov) presadzoval názor, podľa ktorého je možné zabrániť zostupu maternice a prepadnutiu pošvy dôsledným zošitím natrhnutí pri pôrode, pán profesor za prevenciu uvedených problémov považuje použitie epiziotómie. Zaujímavá je pre mňa tiež poznámka o asistentkách, ktoré len nerady privolávajú lekára a často zanedbajú natrhnutie - vidieť, že už pred sto rokmi nepanovali medzi lekármi a asistentkami práve najideálnejšie vzťahy.

Z knihy "Die Frau als Hausärztin" od. Dr. Med. Anna Fischer Dückelmann, vydanej na jeseň 1905 v Stuttgarte voľne a laicky preložila Zuzana.