Re: Holky a Vladane, díky :o)

ahoj Silvia,
tak som teda zostala v šoku, čo sa to udialo vo vašej rodine. A poviem ti, dosť som z toho smutná. Niečo podobné sa stalo mojej kamarátke. Má druhé bábätko, manžel celé dni v práci, ešte aj víkendy chodieval vraj na týždňovky a jedného dňa ho nachytala u svojej najlepšej kamarátky... Proste ju to strašne zlomilo, vraj to trvá skoro rok. Vieš si predstaviť ten šok. A poviem ti, hneď dala žiadosť o rozvod, i keď ho neodoslala, lebo po rozhovore s psychiatričkou jej kázala počkať, ako sa situácia vysvetlí. Manžel jej potom pri rozhovoroch povedal, že ako sa mu vzďalovala, nestarala sa o seba tak ako predtým ako otehotnela, stále mala na starosti len deti, dokonca spávali pri nej v posteli a manžel bol odstavený na vedľajšiu koľaj. A samozrejme ako chlap, nie aby sa s ňou o tom rozpával, hneď našiel príležitosť a ulapil si jej najlepšiu kamošku. Nechcem ho teraz obhajovať, ani tvojho manžela, ale čo ak má v niečom pravdu a nebojuješ o to manželstvo tak, ako by si mala. Ja viem, je to dosť dve deti, ale nedá sa dohodnúť s manželom , aby proste o 7-mej večer skončil s prácou a venoval sa len vám, pomohol ti uložiť deti, upratať a potom by ste mohli byť už len vy dvaja, rozprávať sa . Takisto v nedeľu stráviť v kruhu rodiny, nemyslieť vôbec na prácu. Veď píšeš že už ani nepamätáš, kedy ste boli naposledy spolu niekde na prechádzke. Myslíš, že mu to nechýba? Možno sa ti to bojí navrhnúť, aby si povedala že nemáš čas, nemôžeš kvôli niečomu atď.