Re: PRISERNE.......

Pani Zhrozená nie je príliš veľký diplomat - vyjadrila svoj názor bez obalu a chápem, že na niektoré jej názory reagujete pobúrene. Asi by som volila iné slová, ale v jednom sa s ňou stotožňujem. Tiež ma prekvapuje, že pani Kateřina s manželom nepovažovali za potrebné ísť sa na chlapca pozrieť a "požičať" si ho na pár dní domov. Našu-Vašu republiku prejdete z jedného konca na druhý za 4 hodiny, to snáď nie je taká veľká vzdialenosť! Prepáčte mi to prirovnanie, ale keď som si kupovala psa, dvakrát som sa trmácala z Prahy do Frídku-Místku, aby som sa presvedčila, že som si vybrala správne. U dieťaťa by som považovala za samozrejmé, že s ním strávim niekoľko víkendov a 1-2 týždne dovolenky, než sa definitívne rozhodnem. Nie kvoli mne, ale kvoli dieťaťu samotnému - aby som sa vyhla riziku, že neskor zistím, že nám to spolu naozaj nepojde a dieťa poputuje spať do ústavu. Rovnako nerozumiet dobe, ktorá uplynula medzi spozorovaním prvých príznakov, že nie je všetko v poriadku a riadnou diagnózou. Keď mi lekár povie, že je všetko OK a ja som presvedčená o opaku, obrátila by som sa namiesto na boha na kvalifikovaného psychológa alebo psychiatra.
Zotrvanie agresívneho dieťaťa v rodine je veľmi diskutabilné. Chápem, že rozhodovanie je veľmi ťažké. A zaráža ma porovnávanie niektorých prispievateľov "vlastné - cudzie". Predpokladám, že osvojené dieťa milujem úplne rovnako ako to, ktoré som porodila. Keď však situácia začne byť skutočne neúnosná, musí zdravý rozum ustúpiť citom v záujme ochrany ostatných členov rodiny. Paťročné dieťa ešte možno fyzicky zvládnuť, ale od istého veku a hmotnosti už skutočne može ísť o život. Len pani Kateřina s manželom vedia, či bolo súžitie s Jirkou ešte únosné alebo už nie.
Myslím si, že dobrý ústav, v ktorom má dieťa zázemie + pravidlené návštevy a spoločné víkendy/dovolenky je lepším riešením než niektorými vychvaľovaná pestúnska starostlivosť, keď sa dieťa každý rok či dva sťahuje do inej rodiny. Predstavte si seba - dospelého, psychicky zdravého a vyrovnaného človeka: vyhovovalo by Vám, keby Vás niekto každý rok presťahoval do cudzieho prostredia, do bytu s cudzou rodinou a prerušil všetky Vaše kontakty s ľuďmi, s ktorými ste si stihli vytvoriť aké-také vazby?! Zdá sa Vám to ideálne? Mne teda nie!!!
Pani Kateřine nefandím ani ju neodsudzujem. Určite konala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia - hoci ja by som v určitých veciach postupovala inak. Nie je mi sympatický ten náboženský fanatizmus, ktorý predviedla v prvom článku (je to reálny postoj alebo len účelová štylizácia?). Obdivujem ale jej trpezlivosť, odhodlanie a v neposlednom rade i dostatok zdravého rozumu, keď už naozaj šlo do tuhého (umiestnenie Jirku mimo rodinu).