3 sourozence

Milá Mili.

Hoci si myslím, že som dosť chladná, pri čítaní o vašich smutných udalostiach som plakala spolu so ostatnými. Obrovská bolesť, ktorá sa asi nedá zmierniť, odľahčiť, zabudnúť, len prežiť v tom strašnom boľavom rozsahu a napriek tomu ísť ďalej.

Pripomenulo mi to chvíle, ked som ostala s 1,5 ročnou dcérou sama a zmohlo ma to tak, že som nebola schopná sa o ňu postarať. Vedela som, že je to nad moje sily. Našli sa iní, ktorí to dočasne vzali za mňa, kým som sa zas postavila na nohy.

Pripomenulo mi to moje tretie dieťa, ktoré sme očakávali a nedočkali sa, lebo nám zomrelo v brušku. V 20. tyžni som sa dozvedela, ze je už 2 týzdne mŕtve. Boh ma v tej chvíli tak nosil na rukách, že som to všetko nepochopiteľne dobre uniesla a odložila a nevracala sa k tomu. Pri čítaní članku som si uvedomila, ze hoci neviem, či to bolo dievcatko alebo chlapček, bol to už živý človiečik. Odchýlok od normálu bolo údajne príliš veľa a nebol by schopný žiť. Dopadlo to takto skrátka. Tiež som si uvedomila, ze sa jedného dňa spolu stretneme a až teraz ked som sa k tomu vrátila a roním slzy, mi dochádza, ze mám vlastne deti nie 3 ale 4. Hoci s tým tretím som mala spoločné len tie týždne v brušku.

Najsilnejšie v článku pre mňa bolo spoločenstvo s Bohom. Zdôverili ste sa svetu s veľmi osobným prežívaním, s niečím, čo je s málokým možné zdielať, pretože ľudí, ktorí majú podobné skúsenosti a rozumejú tomu, je málo. Mala som pocit veľkej blízkosti. Blízkosti, pretože poznáme toho istého Boha, blízkosti, pretože chceme žiť s Ním a niekedy je život tak závratne ťažký, že s Ním byť nevieme. Nevieme brať ani úľavu, ktorú nám ponúka, nevieme prijať to, na čo máme odpovede, nevieme uniesť, že na niektoré zatiaľ odpovede nedostaneme, lebo nedozrel čas a musíme vyčkať. Odpovede pre nás má a dá, len musíme najskôr pochopiť jednoduchšie, aby sme rozumeli zložitejšiemu. Dovtedy bude stáť pri nás, podopierať nás, posilňovať, učiť. Tak ako my mamy stojíme pri našich deťoch, podopierame ich, posilňujeme, učíme ich. Ozajstná láska je väčšia než to, čo dokážeme zmestiť do slov.

Milá Mili, nepoznám spôsob, ako zmierniť tak obrovskú bolesť, snáď len čas a možnosť vrátiť sa k tomu mnohokrát a pri tom mať možnosť byť s tými, ktorí to spoločne unesú. Znovu si to všetko dostatočne veľa krát prejsť a zároveň sa pokúsiť zapojiť do každodenného kolotoča. Aby jedného dňa tá okolitá prítomnosť prevážila nad bolestivou minulosťou.

Boh vie, akú bolesť prežívajú rodičia, ktorým zomrie dieťa. Rozumie všetkým pocitom a stavom, do ktorých sa dostanú. Ani chvíľku neprestáva byť s vami. Nezávisle na tom, do akej miery dokážete, vy rodičia, byť s Ním. Je večný, nemenný, milujúci. Odpovede na to, prečo to dopustil, sa dočkáte. Tak ako prišli odpovede na jednoduchšie otázky.

Viem to, pretože mne (pôvodne ateistke, ktorá si všetko vždy nahmatala a overila) sa predstavil, neplodnej daroval 3 zdravé deti a mnoho ďalších nepochopiteľných. Tiež nedal všetko, čo som si želala a postupne ukázal prečo. Niektoré odpovede začínam tušíť, niektoré zatiaľ nie.

Milá Mili, prajem vám celej rodine, aby bolesť postupne ustupovala a stále viac prenikal do vášho sveta ten okolitý, ktorý je treba žiť a postupne tie okolité radosti mali dosť veľkú váhu, aby stále viac zapĺňali myseľ a aby ostala síce smutná, ale nie sily a radosť odoberajúca spomienka.