Re: Vymáchání čumáčku ano, nechat utopit ne!

Líza, tak v tomto s tebou úplne súhlasím. Ja som presne ten prvý prípad, čiže učiť som sa nemusela, stačilo mi počúvať učiteľa a poprípade 5 minút prelistovanie učebnice cez prestávku. Mňa aj moju sestru dvojičku nechávali rodičia od 1. ročníka "bez dozoru", veľmi skoro sme si zvykli na NDÚ (nočné domáce úlohy) pri svetle pouličných lámp. Ale postupne na strednej a neskôr na výške učiva pribúdalo a tento systém už nestačil. Problémy sa hromadili a tiež sme to pred rodičmi tajili. Občas to skončilo aj štvorkou, ale vzhľadom na to, že učitelia vedeli, na čo máme, vždy sme to nejako upravili na tú výslednú jednotku, dvojku.
Moja sestra sa poučila, na výške si našla nejaký systém v učení, skončila vysokú s červeným diplomom. Ja som pokračovala na inej výške v pôvodnom lajdáctve, bifľoši zo mňa niekedy penili, že oni sa na skúšku učia celý týždeň a ja som si len požičala skriptá pár hodín pred skúškou a výsledná známka rovnaká. Lenže po čase sa mi to predsa len vypomstilo. Výsledok, nedobrovoľné prerušenie v 4. ročníka, nakoniec nedokončená škola. Dodnes ma to mrzí.
Takže asi nebude chyba len vo výchove matky. Rodičia mali na nás rovnaký meter, rovnako nás viedli k zodpovednosti, ale každá sme skončili niekde inde.