Re: Síla...

Ano Zuzi, viem presne ako to myslís. Pri prvej dcérke, ktorá bola aj dosť ťažko výchovne zvládnutelná som veľa krát ako výchovný prostriedok použila capnutie po zadku. A viem ako je to na prvýkrát ťažké, človek má aj výčitky svedomia, či to predsa len nemohol riešiť ináč, najmä keď vidí reakciu dieťatka (plač, vzdor). Ale dalšie "rany" idú čoraz ľahšie, za čoraz menšie previnenia, až som sa pristihla pri tom, že som dcérke "fukla" len za to,že sa ma asi 5=krát spýtala to isté. A potom som si povedala že dosť.
A vidím sama, že to ide aj bez capkania, druhá dcérka má teraz 1,5 roka a ešte som ju ani neudrela. Spätne je mi to všetko veľmi ľúto, určite by som teraz výchovu staršej dcérky riešila ináč. Tiež som bola ovplyvňovaná aj názormi rodičov, okolia. Ale vzťah s mojoj prvou dcérkou je teraz lepší, a to je pre mňa určite dôležitejšie. Ak mi aj občas pri nej cuká ruka, vždy si poviem, že je dôležitejšie aby bola šťastná, než poslušná.
A čo sa týka názorov niektorých mamičiek, že bitie nie je to isté ako občasné plácnutie. Je to síce pravda že bitka ublíži viac, ale aj plácnutie dieťa poníži a dávate mu tým najavo, že ste silnejší a že pre vás nie je rovnocenný partner.