pre Sylviu

Zacnem od konca - nemyslim si to co si napisala a nepredpokladam to. Naopak ocenujem ze ides vo svojich uvahach dalej nez po obvyklu hranicu "takhle to prostě dělám já a šmytec!"

Uz som to tu pisala, TREST v mojom chapani rovna sa vedome ublizenie rodica dietatu s cielom ukazat nasledok nezelaneho chovania.

Vsetky riesenia situacii, ktore si popisala, trestom nie su - Ty vedome neublizis svojim detom tym ze zachranis auticko pred rozbitim, ani ze prenesies dieta cez cestu ked hrozi nebezpecenstvo. Ty vtedy riesis konfliktnu, alebo dokonca zivot ohrozujucu situaciu.

Drzanie za ruku je perfektny priklad. Tvoja mladsia dcera si overovala nasledky svojho chovania a ono, ako pises sa upravilo. Niektore deti to potrebuju, ich samostatnost a sloboda v rozhodovani je silnejsia ako strach z bolesti alebo zranenia. Ak to neohrozuje zivot alebo zdravie, mozes overovanie skusenostou dovolit. Je to cesta k samostatnosti a odvahe.

Ine je to v pripade odchodu z parku. To u vas viditelne vyzaduje od Teba velku kreativitu, trpezlivost a pochopenie. Fungujuci princip moze byt zakazdym iny - doma caka lakava hra, v parku sa uz neda zostat lebo je tma a zatvaraju ho, mama zabudla cestu domov a deti ju dovedu, uz je doma táta a caka na deti, za chvilu bude rozpravka ... isteze mozes napisat ze nic z toho na Tvoje dcerky nebude platit, ale vzdy je to produktivnejsie, ako lamat ich odpor rodicovskou autoritou, alebo trestom. Raz na dobry princip urcite prides. Rozhodne rychlejsie, ako zatvorene hlavy s jedinym spravnym patentom na rozum :-)