pre ZuziP

Vychovavam tak prve dieta instinktivne - prve asi od troch rokov, od obdobia vzdoru, ked som si uvedomila ze vlastne cely den kricim a aj ked nebijem, tak trestam.
Potom som bola vo Francuzsku a vsimala som si ako tie nadherne stihle sarmantne Francuzky za ktorymi cupitaji styri deti v rocnom rozostupe (pozor to bola trosku metafora, kto by ma zasa chcel chytat za slovicka) s usmevom a pohodou zvladaju tie deti.
A zacalo mi to pomaly dochadzat. Nie je to v peniazoch, ani v pestunkach, ani v komforte. Je to v niecom inom. Takze v dietatovych 3 rokoch som prestala trestat, trvalo to asi dalsie tri roky kym sme sa doladili, predsa len predtym som trestala.
Potom som mala dalsie dieta, s ktorym som zacala od narodenia a to som V ZIVOTE NIKDY nepotrestala. Ani napriklad vcera, ked napisalo fixkou na kupelnove dvere velkym cervenym "Zhasinat svetlo".
Trva to uz dvanast rokov, medzitym som uz vselico citala , vselikade pocestovala a pomalicky nachadzam aj tu ludi, ktori svoje deti tiez netrestaju a maju ich vychovane, mile, spolupracujuce, samostatne a sebavedome. Jediny problem je, ze tento sposob sa da sirit len osobnym kontaktom, ja sa tak iba snazim inspirovat inych. Teoreticky je zatial neprenosny - aj v Nikoletinom navode je vela veci, ktorym sucasne matky mozu, ak chcu hravo oponovat. To sa da len bez predsudkov skusat, inak to nejde.